MNV po roku 1951 - Obec Slivník - oficiálna stránka

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

MNV po roku 1951

Samospráva obce > História

Politický vývoj v spoločnosti si vynucoval pomerne časté zmeny aj v národných výboroch. Potvrdzuje to aj voľba nového predsedu MNV v Slivníku 7. mája 1951, na ktorej sa zúčastnil aj tajomník ONV Kopnický. V úvode plenárneho zasadania MNV poďakoval za vedenie obce predsedovi MNV Ignácovi Ňarjašovi a predložil návrh na zvolenie Štefana Vaľa do tejto funkcie. Z 18 prítomných členov ONV hlasovalo za Štefana Vaľa 17 poslancov, jeden sa zdržal hlasovania. Po vystúpení tajomníka ONV Kopnického sa plénum MNV osobitne venovalo potrebe zlepšenia organizácie práce MNV. /ŠA TV, ONV T, plénum ONV zo 7. 5. 1951/ Hlavným problémom, ktorého riešenie bolo aj súčasťou práce MNV, bol rozvoj poľnohospodárskej výroby a odovzdávanie povinných dodávok na verejné zásobovanie. Preto plénum ONV 29. februára 1952 sa venovalo zabezpečeniu priebehu jarných poľnohospodárskych prác. Prikázalo poľnohospodárskemu referentovi MNV Pavlovi Pástorovi, aby zabezpečil 100% odber umelých hnojív pre miestnych roľníkov. Zároveň bolo jeho úlohou organizačne zabezpečiť jarné práce na plánovanej osevnej ploche obilnín. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy bola na pléne zvolená komisia na realizáciu priebehu jarných poľnohospodárskych prác v zložení Ján Toma, Pavol Pástor, Andrej Imričko a Juraj Pačuta. /ŠA TV, ONV T, plénum ONV z 29. 2. 1952/ Už 7. marca 1952 sa však muselo uskutočniť mimoriadne zasadanie rady MNV, ktoré sa zaoberalo Uznesením vlády ČSR zo 4. – 5. 2. 1952 o opatreniach na zlepšenie zásobovania obyvateľstva mäsom a mäsovými výrobkami. Aj v Slivníku boli s jeho realizáciou značné problémy. Preto bolo prijaté opatrenie splniť plánované stavy dobytka, zvlášť kráv a prasníc, ktorých bol nedostatok. Ďalšie opatrenie požadovalo viesť riadnu a pravidelnú evidenciu hospodárskych zvierat, zabezpečiť plné využitie krmív a ďalej rozšíriť krmovinovú základňu. Stav ošípaných v obci sa mal k 31. decembru 1952 zvýšiť o 160 kusov a počet kráv o 34 kusov. /ŠA TV, mimoriadne zasadanie rady MNVzo 7. 3. 1952/ Predseda MNV Štefan Vaľo spolu s podpredsedom Pavlom Pástorom a tajomníkom Jánom Závodským pripravili obecnú slávnosť k siedmemu výročiu oslobodenia Československa Červenou armádou. Na slávnosti vystúpili s kultúrnym programom žiaci Národnej školy v Slivníku, ktorých viedol učiteľ Ján Iľko. /ŠA TV, plénum MNV z 9. 5. 1952/ V Národnej škole v Slivníku zaznamenávali stále väčší nárast rómskych žiakov. V septembri 1952 nastúpilo do národnej školy desať rómskych detí. Vážnym problémom rómskych detí bola nepravidelná dochádzka na vyučovanie a z tohto dôvodu veľký počet zameškaných vyučovacích hodín. /ŠA TV, ONV T, 310/1952 škol./ Do strednej školy v Kuzmiciach nastúpilo v septembri 1951 zo slivníckych rodín 31 žiakov. Problémy s dopravou viedli MNV k tomu, že žiadal otvorenie novej autobusovej linky na dopravu miestnych žiakov  do školy v Kuzmiciach. Posilnenie autobusových spojov požadoval MNV aj preto, že dvadsať robotníkov roku 1951 dochádzalo denne na pracoviská do Kuzmíc, Michalian, Trebišova a Čiernej nad Tisou. /ŠA, TV ONV T, 771.1/1951 tech./ Na základe žiadosti slivníckych robotníkov rada ONV v Trebišove uznesením číslo 240 z 30. apríla 1951 požiadala Československé štátne železnice, n. p. Oblastné riaditeľstvo v Košiciach o zriadenie železničnej zastávky medzi Kalšou a Kuzmicami v súvislosti s výstavbou dvojkoľajky. Zo Slivníka dochádzalo v tomto čase do kameňolomu ČSD Ruskov šesťdesiat robotníkov. Ďalších desať robotníkov cestovalo za prácou do Čiernej nad Tisou, pričom dvadsaťpäť žiakov dochádzalo denne do košických škôl. Dopraviť bolo potrebné aj ďalších tridsať rôznych cestujúcich denne. Problém dopravy do zamestnania a žiakov do škôl sa tak prechodne vyriešil. /ŠA TV, ONV T, 785/1951 tech./
V oblasti súdnictva pracovali ako členovia okresných senátov aj sudcovia z ľudu. Zo Slivníka pojednávali v senáte okresného súdu v trestných veciach roku 1953 a nasledujúcich Ján Kandráč /robotník ČSD/ a dôchodca Michal Seman. /ŠA TV, ONV T, 063/1953 vnútro/ V obci bola roku 1953 jedna predajňa zmiešaného tovaru, ktorej vedúcou bola Anna Kaňuchová. /ŠA TV, ONV T, 560/1953 obch./  

V oblasti súdnictva pracovali ako členovia okresných senátov aj sudcovia z ľudu. Zo Slivníka pojednávali v senáte okresného súdu v trestných veciach roku 1953 a nasledujúcich Ján Kandráč /robotník ČSD/ a dôchodca Michal Seman. /ŠA TV, ONV T, 063/1953 vnútro/ V obci bola roku 1953 jedna predajňa zmiešaného tovaru, ktorej vedúcou bola Anna Kaňuchová. /ŠA TV, ONV T, 560/1953 obch./ V čase, keď sa obyvateľstvo Slivníka spamätávalo z dôsledkov vojnového utrpenia a postupnej obnovy hospodárskeho života. naňho ťažko doľahla menová reforma 1. – 4. júla 1953. Reformou chcela vláda odstrániť znehodnocovanie meny, prídelový systém a rozkvitajúci čierny trh, pričom nepozerala na to, že súčasne výrazne poškodí malých i stredných podnikateľov, všetky kategórie roľníkov, živnostníkov a obchodníkov. Napriek ubezpečovaniu prezidenta Antonína Zápotockého o tom, že koruna je pevná, k reforme skutočne došlo. Hotovosť do 300 Kčs na osobu bola vymieňaná v pomere 5 : 1, ale len u tých osôb, ktoré nezamestnávali cudziu pracovnú silu. U všetkých ostatných sa výmena uskutočňovala v pomere 50 : 1. Vklady v bankách do 5 000 Kčs boli prepočítavané v pomere 5 : 1, t. j. za 5 Kčs starých peňazí dostal občan 1 Kčs nových korún. Vyššie vklady do 10 000 Kčs vymieňali už v pomere 6,25 : 1, nad 20 000 Kčs 10 : 1 a tie do 50 000 Kčs 25 : 1. Ak vklad v peňažnom ústave presiahol 50 000 Kčs, uskutočňovali výmenu v pomere 25: 1 a vyšší vymieňali už 30 : 1. Znehodnotením peňazí mnohí Slivníčania prišli o ťažko našetrené peniaze, roľníci o výsledky niekoľkoročnej práce. Roľníci, ktorí odpredali dobytok štátu po 15. máji 1953, dostali pri prepočte kurzu 50 : 1 za jalovicu podľa hmotnosti od 50 do 70 Kčs. Peniaze nevymenené v dňoch 1. – 4. júla 1953 mali už iba numizmatickú hodnotu. Na peňažnú reformu najviac doplatili tí Slivníčania, ktorí po skúsenostiach z výmeny peňazí roku 1945 držali peniaze radšej doma. /Venclovský, F.: Vzestupy a propady československé koruny, Praha, Oeconomica 2003/
V dôsledku tejto menovej reformy ešte viac poklesla životná úroveň a kúpna sila obyvateľov Slivníka, čo sa nepriaznivo odrazilo na sociálno-ekonomickom vývoji obce v nasledujúcich rokoch. Potvrdzujú to aj ceny niektorých základných druhov potravín počas prvej ČSR, pred peňažnou reformou a po nej: Z predloženej tabuľky vyplýva, že ceny tovarov niekoľkonásobne vzrástli, pričom viaceré boli na trhu nedostatkové. /Venclovský, F.: Vzestupy a propady..., Praha 2003/ Budúcnosťou rozvoja obce boli predovšetkým novonarodené, zdravé deti, ktoré sa v povojnových rokoch rodili ešte priamo v rodinných domoch. V obvode Kuzmice, do ktorého patril aj Slivník, bola pôrodnou asistentkou v polovici 50. rokov Mária Balogová. /ŠA TV, ONV T, 21/1955 zdrav./ MNV organizovalo zveľaďovacie akcie v obci počas celonárodných pracovných zmien a podaných socialistických záväzkov občanov. Národné zmeny v obci nemali spočiatku masový charakter. Na národnej smene 19. 3. 1955 sa zúčastnilo desať Slivníčanov, ktorí odpracovali 51 hodín pri úpravepotoka a čistení skladu. V akcii M saroku 1955 uskutočnila úprava cesty v celkovej hodnote 35 tisíc Kčs a  úprava potoka s celkovým finančným nákladom 57 tisíc Kčs. /ŠA TV, ONV T, 24/1955 vnútro/ Súčasťou života obce bola aj činnosť členov Slovenského zväzu včelárov. Jeho najstaršími členmi v obci boli Anton Hajducký a Ignác Kráľovský, ktorí včelárili od roku 1932. /Kronika, s. 214/ V roku 1954 boli už v Slovenskom zväze včelárov organizovaní takmer všetci včelári z obce. Rozhodujúcu zásluhu na tom mal riaditeľ školy Ján Iľko, ktorý včelárov do tejto stavovskej organizácie získaval. /Kronika, s. 214/ Začiatkom 70. rokov mal Slovenský zväz včelárov v Slivníku 18 členov a 196 včelstiev. Jeho členovia patrili do ZO SZV v Trebišove. Každý organizovaný včelár dostával od organizácie 25 Kčs ročne na každú včeliu rodinu. Z tohto príspevku zabezpečoval jesenné prikrmovanie svojich včelstiev. Najviac ohrozovali včelstvá chemické postreky poľnohospodárskych kultúr. /Kronika, s. 64/ V roku 1973 bolo v Slivníku už iba 14 registrovaných včelárov. Úbytok nastal v dôsledku už spomínaného úhynu včelstiev po postrekoch lietadiel Agroletu a epidémii klieštika, ktorý tiež výrazne prispel k ich likvidácii. /KK, s. 295/ V polovici 50. rokov bolo nevyhnutné začať s generálnou opravou národnej a materskej školy. Rada MNV vyhlásila v tejto súvislosti byt Michala Pačutu za nadmerný a od 11. januára 1956 mu nariadila prenajať dve izby so zvláštnym vchodom počas generálnej opravy týchto škôl, aby nedošlo k prerušeniu vyučovania. /ŠA TV, ONV T, 53/1956 škol./

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky