História - Kňazi v Slivníku - Obec Slivník - oficiálna stránka

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

História - Kňazi v Slivníku

Cirkev > Rímskokatolícka cirkev
Starší Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa v Silvaši

Prvé písomné záznamy o cirkevných dejinách obce sú zachované z tridsiatych rokov 14. storočia, keď silvašskí podaní odovzdávali desiatok do pápežskej pokladnice. Popri dani kráľovi odovzdávali títo poddaní v 14. storočí aj cirkevný desiatok jágerskému biskupovi, zemplínskemu arcidiakonovi a miestnemu farárovi. Z desiatku, ktorý dostávala od poddaných cirkev, putovala štvrtina miestnemu farárovi, druhá zemplínskemu arcidiakonovi a zostávajúca polovica jágerskému biskupovi. Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice. Tak vznikli pri vyberaní tohto pápežského desiatku veľmi cenné registre z rokov 1332 – 1337, ktoré dokumentovali vtedy existujúci stav rímskokatolíckych farností v Zemplínskej župe i v hornom Uhorsku /na Slovensku/. /Uličný, DOZŽ, 2001, s.686/ Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.
Prvé poznatky o existencii kostola v Novej Ville sú z rokov 1332 – 1337, keď vyberači pápežských desiatkov zanechali záznam o tom, že v dedine existoval kostol, v ktorom vysluhovali Sväté omše farári Ján /“Johannes de Nova Villa“/ a vikár Mikuláš /“Nicolas vicarius de Nova Villa“/. V texte uvedeného registra sa okrem názvu sídla Nova Villa používajú aj ďalšie, ako „de Wyfolu“ a „de Vyuola“, čo naznačuje, že dedina nemala ešte ustálené pomenovanie, a preto sa vyskytovalo v rôznych obmenách. Všetko nasvedčuje tomu, že rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.

Oltár Sedembolestnej Panny Márie
Nástenná maľba zo života sv. Jozefa v rímskokatolíckom
kostole
Pomník Agáty Véčejovej /Vécsey Agáta/ na starom cintoríne

Životné osudy kňazov, ktorí výrazne vstúpili do duchovného života rímskokatolíckych veriacich v Slivníku /Silvaši/:

Andrej Novotný /1778 – 1780/ zomrel 6. januára 1781. Po jeho smrti barón Špléni /Splényi/ predstavil biskupovi ako kandidáta farského benefícia v Silvaši kaplána z Dlhého nad Cirochou Adama Vitlinského. Tento nastúpil na uvoľnené miesto silvašského farára 22. februára 1781.

Adam Vitlinský sa narodil 9.12.1754 v Košiciach, zomrel 28.11.1823 vo Forró. Pôsobil v rokoch 1781- 1783 ako farár v Szilvási /Slivníku/. Po odchode zo Szilvása bol v rokoch 1786-1794 farárom v Lieskovci, členom Slovenského učeného tovarišstva, 1794-1800 kňazom v Budkovciach, 1802 - 1823 farárom vo Forró a dekanom dištriktu Szikszó.

Štefan Jelenffy prišiel do Szilváša v jeseni roku 1783. Práve on odmietol požiadavku pričlenenia dedín okolo Slanca k farnosti Silvaš z tohto dôvodu, že „dediny sú dosť vzdialené od farskej obce a sú na takých miestach v lesoch, vrchoch a skalách, že ak by mal ísť farár zo Slivníka ku chorému, obzvlášť v zime, vystavil by sa nebezpečenstvu života a ohrozenia zdravia.... sotva by mohol sám toľko dedín spravovať“. Keby sa uvedené obce vrátili do farnosti Silvaš, musel by tamojší farár ísť na omšu aj do Slanca, kde bol od roku 1754 vybudovaný nový kostol. Mal značné ťažkosti s kázaním, lebo slovenčinu dobre neovládal. Rozprával po maďarsky a „tí, čo prišli, sa smiali, lebo splietal slová tak, že mu nik nerozumel“.

Stanislav Vornáč sa stal farárom v Szilváši roku 1790. Počas jeho pôsobenia bola pristavaná k farskému kostolu namiesto drevenej kamenná veža. Vo farnosti pôsobil do jesene 1797.

František Vajnarovits sa narodil 9.9.1772 v Kurime, okres Bardejov, zomrel 20.3.1819. Študoval v Košiciach, Sabinove, filozofiu opäť v Košiciach. Vyššie teologické štúdiá absolvoval v Jágri. Pôsobil roku 1795 ako kaplán v U žhorode. Po prechodnom pôsobení v Humennom /1797/ sa stal kňazom v Silvaši /1797-1812/, odkiaľ odišiel do Sabinova /1812-1819/. V rokoch1813-1816 excurrendo Šarišské Michaľany. V čase, keď prišiel do Silvaša zomrela grófka Van Dernáth, rodená Špléni /Szplényi/. Budova fary bola drevená. V roku 1807 dostal od náboženského fondu 943 zlatých na vybudovanie novej fary. Po vzniku Košickej diecézy došlo roku 1812 aj k výmene farára v Silvaši. V tom čase mala farnosť 629 veriacich. Z údajov uvedených vo vizitácii z roku 1916 vyplýva, že „...vo všetkých dedinách je toľko gréckokatolíkov, koľko aj veriacich latinského obradu, žiadni reformovaní, zopár protestantov“.

Ján Zsiffcsay sa narodil 6.12.1784 v Hodkovciach na Spiši, zomrel 19.11.1837. Pôsobil: 1808 - kaplán Nižný Medzev,1809 - nemecký kaplán v Prešove, 1811- 1812 - administrátor Hubošovce, 1812 - 1817 - farár Slivník, december1817-1837 - administrátor - farár Červenica, prísediaci súdnej tabule Sabolčskej stolice /Szabolcs megye/.

Ján Henn sa narodil 23.10.1790 v Bočiari, zomrel 3.10.1833. Štúdia absolvoval v Košiciach a Jágri. Pôsobil ako prefekt synov Ladislava Péchyho v Pečovskej Novej Vsi /1812/, nemecký kaplán v Tállyi /1813/, administrátor v Dubovici /1816/. Vyše dvanásť rokov /1817-1829/ bol farárom v Szilvási /Slivníku/. Odtiaľ bol preložený za aktuára dištriktu /1826/. Pôsobil ešte ako farár v Sečovciach /1829-1833/ a prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice. Stručné záznamy o jednotlivých farároch sa v kronike zachovali od roku 1829.

Roku 1829 sa stal silvašským farárom Jozef Dollák, ktorý bol predtým archivárom a notárom na biskupstve. Žil ako kňaz bezúhonným životom, vyznačoval sa vzdelanosťou a nevšednou horlivosťou. Zomrel roku 1838 a pochovali ho v krypte patrónov.
Po ňom spravoval silvašskú faru dva mesiace Raimund Zideg. Kronika o jeho nástupcovi Ľudovítovi Dickovi uvádza: „ Po desaťročnom horlivom účinkovaní vo vinici Pána nakazil sa pri zaopatrovaní nemocného a zomrel 11. marca 1848“. Bol rodákom z Košíc, kde sa narodil 2. 7. 1812. V rokoch 1838 – 1848 bol farárom – administrátorom v Silvaši /Slivníku/ a prísediacim súdnej tabule Abovskej a Šarišskej stolíc. Počas jeho pôsobenia navštívil farnosť roku 1845 košický biskup Anton Očkaj /Ocskay Antal/. V tom čase žilo v tejto farnosti 784 katolíkov. Podľa údajov schematizmu z roku 1843 bolo vo farnosti Silvaš 753 rímskokatolíkov, 547 gréckokatolíkov, 14 evanjelikov, 208 reformovaných a 37 židov.
Po ňom dostal silvašskú faru bardejovský kaplán Eduard Kaczvinszký, ktorý sa narodil 9. 5. 1820 v Gelnici. Do Silvaša prišiel po absolvovaní Pazmánea vo Viedni a kaplánskom pôsobení vo Veľkom Šariši a Bardejove /1844/. V Silvaši /Slivníku/ pôsobil v rokoch 1848 – 1857. V ďalších rokoch bol farárom a neskôr dekanom v Bardejove /1857 – 1868/.

Pri analýze života rímskokatolíckej cirkvi v obci nemožno vynechať ani kňazov pôsobiacich v tejto farnosti po roku 1951, teda po odchode dlhoročného tamojšieho kňaza Vojtecha Sedláka. Predstavme teda tých, ktorí prišli po ňom a rozhodujúcou mierou ovplyvnili ďalší duchovný život rímskych katolíkov v Slivníku.

Vojtecha Sedláka vystriedal v jeho dušpastierskej službe Karol Džupina / nar. 22. 12. 1919/. Po skončení štúdia teológie pôsobil ako kaplán v Hubošovciach /1944/, Parchovanoch /1945/, Vranove nad Topľou /1947/, Bardejove /1949/, Sabinove /1950/. Do Slivníka prišiel tento bývalý dôstojník ako farár so svojou staručkou matkou v roku 1951 a pôsobil tam necelé dva roky. Bol kňazom skvelých pedagogických kvalít s taktným prístupom k veriacim. Zo Slivníka bol preložený do Bajerova /1953/ a Raslavíc /1955/. Do dôchodku odišiel roku1996. Zomrel 14. februára 1999 v Raslaviciach.

František Šárocký
/nar. 1. 12. 1924, Petrovany/. Zomrel 13.8.1988 v Prešove, pochovaný v Petrovananoch. Začínal ako kaplán v Širokom /1949/,Sennom /1951/, Vranove nad Topľou /1952/. V roku 1953 bol zadržaný a krátko väznený. Administrátorom v Slivníku sa stal roku 1953. Po krátkom pôsobení bol preložený do Hankoviec, odkiaľ odišiel na základnú vojenskú službu. Po návrate z vojenčiny bol kaplánom v Sabinove /1955/, administrátorom v Richvalde /1956/ , Pušovciach /1961/, Turanoch nad Ondavou /1967/, Plavči /1969/ a Záhradnom /1971/. Zomrel 13. augusta 1988 v Prešove, pochovaný je v Petrovanoch.
František Cicholes /nar. 23. 3. 1919, Košice - Barca, zomrel 23. 9. 2005 v Haniske/. Pôsobil v roku 1942 ako kaplán v Tokaji /1942/, katechéta v Ricse /1943/, profesor náboženstva na gymnáziu a učiteľskej akadémii v Košiciach /1945/, náhradný obhajca manželského zväzku /1945/, kaplán Košice - Dóm /1950/ a od 1. 12. 1951 PTP. Slivnickým farárom bol veľmi krátko, od 1.6.1954 do 12. 6. 1954, keď bol zatknutý a väznený. Roku 1955 sa ocitol mimo pastorácie a žil v Košiciach. Neskôr pôsobil ako farár v Haniske /1958/, prosynodálny sudca /1958/. Od 1.8.1961 bol košickým vicedekanom, členom Diecéznej liturgickej komisie /1966/, viceoficiálom diecézneho súdu /1972/, členom Slovenskej liturgickej komisie /1973/, dekanom /29.9.1978/, podpredsedom Diecéznej liturgickej komisie, pridaným súdnym vikárom /22.8.1995 – 2000/, kanonikom/ 1996/, kantorom, na dôchodku v Haniske/1996/, emeritný kanonik/1997/.

Roman Blaščík /nar. 5.1.1919 Chicago (USA)/ V dušpastierskej službe začal pôsobiť ako kaplán v Prešove – Solivare /1943/, Košických Olšanoch, Parchovanoch /1946/ a ako administrátor v Zbudskom Dlhom /1948/. Tam mu bol v roku 1950 zastavený plat za reakčnú činnosť proti podpisovej akcii. Od 20. 9. do 6. 12. 1952 bol internovaný v Pezinku. V rokoch 1948 -1949 a 1951 - 1952 excurendo Medzilaborce. Do Slivníka nastúpil ako administrátor v januári 1954 a v kňazskej službe tam pôsobil dva roky. V zostávajúcom období pôsobil v Hýľove /1956/ a excurendo v Zlatej Idke /1971/. Zomrel 25. decembra 1979.

Ján Glinský /nar. 12. 5. 1911 v Stropkove/ Duchovnú službu začal roku 1938 ako kaplán v Snine, Zborove /1940 / a Svini /1941/. Jeho prvým farárskym pôsobiskom bola roku 1942 Radoma. Od roku 1947 bol v Ľubotíne, Lieskovci /1951/, Vranove nad Topľou /1953/ a Sačurove /1955/. Do Slivníka nastúpil na uprázdnené kňazské miesto roku 1956 a pôsobil tam vyše štrnásť rokov. Jemu patrí zásluha za to, že v roku 1960 zabezpečil realizáciu nástenných malieb na stene pri hlavnom oltári a obrazov apoštolov na klenbe chrámu, ktorých autorom bol maliar Ján Brana. Zo Slivníka bol preložený v roku 1970 do Starého a Košíc - Šace /1972/. Do dôchodku odišiel roku 1990. Zomrel 20. novembra 1996 a pochovaný je v Stropkove.

Ján Záles, Rozár OP /nar. 27.1.1919 Košice - Myslava, zomrel 17. 5. 1999, Košice/ Svoje duchovné pôsobenie začal roku 1946 ako kaplán v O lomouci a Prahe /1948/. Roku 1950 nastúpil na základnú vojenskú služba PTP. Od roku 1954 bol vo výrobe, odkiaľ roku 1970 nastúpil ako administrátor do Slivníka, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku roku 1993. V rokoch 1993 – 1994 zabezpečoval realizáciu novej fasády, reštaurovanie časti interiéru a opravu organu. Pred smrťou bol v dominikánskom kláštore v Košiciach. Zomrel tam 17. mája 1999.

Mgr. Jozef Mager
/nar. 1. 1. 1957 v Bardejove/ Po skončení teologického magisterského štúdia pôsobil ako kaplán v Trebišove /1991/. Roku 1993 nastúpil  na svoje prvé farárske miesto do Slivníka. Počas jeho pôsobenia bola komplexne zrekonštruovaná budova fary. Bol pozlátený veľký a malý oltár z prostriedkov veriacich a firmy INICO Trebišov. Z prostriedkov Milana Nováka ml. bolo zrealizované ústredné kúrenie. Po desiatich rokoch pôsobenia v Slivníku bol preložený roku 2003 do obce Turany nad Ondavou.

Mgr. Igor Čellár
/nar. 28. 9. 1967 v Sečovciach/ Rovnako ako jeho predchodca začínal roku 1995 ako kaplán v Trebišove. Po ročnom pôsobení v Trebišove bol preložený na rovnaké miesto do Sniny /1996/. Na prvé kňazské miesto nastúpil roku 1997 v Haniske. V rokoch 2001 – 2002 absolvoval stáž v Limburgu /SRN/. Od roku 2002 bol kaplánom v Nižnej Šebastovej, odkiaľ roku 2003 nastúpil ako farár do Slivníka.

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky